Lipidy /tuky/ - sú bohatým zdrojom energie a dôležitým stavebným materiálom buniek. Predstavujú druhú základnú zložku potravy, pretože ich organizmus využíva ako zásobu energie, ako ochranný vankúš a ako ochranu tela pred veľkou stratou tepla. Ich ukladanie chráni v zime psa pred chladom. Medzi zložité lipidy tzv. steroidy patria hormóny, niektoré vitamíny a cholesterol, ktorý vzniká v pečeni a je potrebný na tvorbu žlče, plazmatických membrán a steroidných hormónov. Lipidy rozdeľujeme podľa konzistencie na tuky, ktoré sú pri izbovej teplote v tuhom stave a na oleje, ktoré sú tekuté. Tuky pes prijíma v mäse, vnútornostiach, mlieku, vajciach, a oleje v potrave rastlinného pôvodu. Tuky sú najkoncentrovanejšou formou energie. Ak porovnáme rovnaké množstvo sacharidov a tukov zistíme, že z tukov sa vyprodukuje viac ako dvojnásobok energie, než zo sacharidov. Tuky sú dôležitou zásobárňou vitamínov A a D. V potrave by mali byť zastúpené v pomere 5-20% podľa zaťaženia psa.
Z kvalitatívneho hľadiska je dôležité či ide o tuky obsahujúce tzv. nenasýtené alebo nasýtené mastné kyseliny. Viac nenasýtených mastných kyselín obsahujú rastlinné oleje a taktiež ryby. Pre dobrý zdravotný stav je dôležité aby pes dostával tuky s obsahom nenasýtených mastných kyselín. Preto je vhodnejšie používať v kŕmnej dávke mäso z hydiny a rýb. Dlhodobé kŕmenie hovädzím alebo bravčovým mäsom, jatočným odpadom môže vážne narušiť zdravie psa. Potreba tukov vo výžive je úmerná zaťaženiu psov a kolíše od 1 - 3 gramov tuku na 1 kg živej váhy. Ďalšie delenie je na esenciálne kyseliny (ktoré nie je organizmus schopný sám vytvárať) a neesenciálne kyseliny (ktoré organizmus schopný vytvára sám). Na esenciálne kyseliny sú bohaté predovšetkým rastlinné oleje.
Negatívne účinky na organizmus má aj nedostatočný prísun tukov v krmnej dávke, ale aj ich nadbytok.
Tuky sa štiepia a ďalej premieňajú v pečeni. Za normálnych podmienok sa obsah tukov v pečeni nezvyšuje. K zvyšovaniu dochádza iba pri dlhodobom nadmernom skrmovaní tukov súčasne s nedostatkom krmív s obsahom cukrov, pri dlhodobom hladovaní či pri poškodení pečeňových buniek. Vo všetkých týchto prípadoch chýba v pečeni glykogén a pečeňová bunka je presýtená tukom alebo je tukom narušená jej funkcia, ide o tukovú degeneráciu pečene.
K najčastejších poruchám funkcie pečeňových buniek dochádza pri skrmovaní žltých tukov, kde vznikajú škodlivé splodiny (ketóny, peroxidy a aldehydy), ktoré môžu spôsobiť závažné poruchy acidobazickej rovnováhy krvi. K podobným stavom dochádza aj pri prijímaní tukov, ktoré boli vystavené pôsobeniu bakteriálnych zárodkov, hydrolyticky štiepených tukov oxidáciou.
Nadmerný prívod tukov v krmive, súčasne s prísunom zodpovedného množstva cukrov, vedie k nadmernému ukladaniu tukov a neskôr dochádza k chorobnej obezite.
Nepriaznivo však pôsobí aj nedostatok lipidov (napr. pri poruche pečene a nedostatku vitamínov A, B2, D, E). Dochádza k tlmeniu rastu šteniat, narušuje laktáciu u dojčiacich súk a podporuje avitaminózy vitamínov rozpustených v tukoch (nedochádza k ich vstrebávaniu). Nedostatok tukov môže viesť k sterilite oboch pohlaví.
V kŕmnej dávke by mali byť vyrovnané tuky aj cukry, predovšetkým však v dobe rastu, gravidity, laktácie. Súčasťou dennej dávky by mal byť vitamín E, ako významný antioxidant tukov. Musíme počítať s pridávaním tukov predovšetkým v období laktácie a odchovu mláďat.
